Na rozhraní západného a stredného Slovenska sa rozprestiera chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy s rozlohou 309 km2. Zmiešané bukovo-jedľové lesy dodávajú tomuto pohoriu s vápencovými bralami malebné čaro a poskytujú rôzne možnosti turistiky i športového vyžitia.
Neviditeľným pokladom Strážovských vrchov sú jaskyne. Pre jaskyniarov je známa oblasť Mojtínskeho krasu priamo pod dedinkou Mojtín, ktorá leží v horách v nadmorskej výške 636 metrov. Patrí sem známa Mojtínska priepastná jaskyňa s hĺbkou 104 m alebo Jaskyňa na rúbani s dĺžkou pol kilometra. Tento krasový komplex má však jednu malú jaskynku s nezvyčajnou históriou – Jaskyňa sv. Jozefa (Mojtínska jaskyňa).
Jaskyňa kostolom
Jaskyňa sv. Jozefa je jedinou slovenskou jaskyňou – kostolom. V tomto roku uplynulo 152 rokov od jej vysvätenia. Jej dĺžka je 46 metrov a vnútri sa nachádza krasová výzdoba. Spomienkou na kostol v jaskyni, v ktorom sa konali bohoslužby, je socha sv. Jozefa – patróna robotníkov.
Myšlienka poriadať omše v malej jaskyni vznikla u pružinského farára Štefana Závodníka. V polovici devätnásteho storočia dedinka Mojtín nemala svoj vlastný kostol a jej obyvatelia museli chodiť peši viac ako dve hodiny na omše do vzdialenej Pružiny.
Pružinský farár si vyhliadol práve túto jaskyňu ako ideálne miesto na obrady pre Mojtínčanov. V jaskyni dal postaviť kamenný oltár so sadrovou sochou Panny Márie a štyrmi obrazmi svätcov. Kostol v jaskyni potom vysvätil r. 1855 a celých päť rokov sem chodil na koni a tu sa s dedinčanmi schádzal na obradoch. Podľa kroniky spisovateľa Jána Martiša sa do jaskyne vošlo 300 až 400 ľudí.
