Vianočný výstup na Vápeč

Vianočné sviatky sa dajú prežiť rôznym spôsobom. Väčšina ľudí leňoší v kruhu svojej rodiny, navštevuje príbuzných, známych. Kto sa však rozhodne odtrhnúť od koláčov, vylihovania a prejedania môže absolvovať 26. decembra tradičný vianočný výstup na Vápeč.

Majestátny vrchol Vápeč, týčiaci sa do výšky 956 m n.m., je jedným z najkrajších a turisticky najatraktívnejších v Strážovských vrchoch.

V každom ročnom období láka dobývať svoj vrchol. Aj zima má svoje neodolateľné čaro a matka príroda vie vytvoriť nádherné zimné scenérie.

Výstup na Vápeč skrátka nemôže sklamať v žiadnom ročnom období.

Silvestrovský výstup na Strážov

Najvyšší vrchol Strážovských vrchov, srdce rovnomennej národnej prírodnej rezervácie a chránenej krajinnej oblasti. Výstup na najvyšší z jeho piatich vrcholov by nemal chýbať v štatistike žiadneho turistu.

Na Strážov je možno sa vydriapať z troch strán – z Pružiny, Zliechova alebo Čičmian. Výstup z Pružiny je asi najzaujímavejší. Na túru nastúpime v strede obce od autobusovej zastávky za zelenými značkami. Začiatok je na hodnom kuse asfaltový. Na najbližšej križovatke zabočíme vpravo a mierne vystúpime až k zvoničke v Priedhorí. Pod zvoničkou sa stočíme doprava a dolu dolinou prídeme až na rázcestie nad Radotinou. Tu doľava a mierne stúpajúc stále po asfaltke, prídeme na ďalšie rázcestie Pod Hrádkom. Po celý čas môžeme obdivovať, na ľavej strane doliny, krásne skalné partie Sokolia. Pri sútoku potokov odbočíme vpravo a konečne, opustiac asfalt, prídeme až k chatke Červíková.

Pod chatkou prestúpime na žltú značku a pozvoľna začneme stúpať do strážovského svahu. Na ďalšom rázcestí sa dáme doprava a pomerne hlbokým jarkom popri potôčiku náš postup zostrmíme. Jarok akoby nemal konca. Niekde v dvoch tretinách prejdeme na druhú stranu potoka. Potešiac sa rovinke naberieme druhý dych a stúpame prudko ďalej. Námaha sa skončí na Medvedej skale pri malej poľovníckej chatke.

Zo skaly je nádherný pohľad na celú dolinu, ktorou sme prešli. Krátkou odbočkou vľavo od chatky môžeme zbehnúť pokochať sa horným Strážovským vodopádom. Vodopády nemávajú veľa vody, ale za tuhých mrazov sa menia na úchvatné ľadopády. Zjari vyrastajú okolité bučiny z nekonečných kobercov bielych a fialových chochlačiek. Okoliu vodopádov kraľuje, ako hovorieval náš domáci botanik Gejza Runkovič, kortúza Matthioliho.

Stúpanie síce ešte pokračuje, ale už je miernejšie. Tmavý les pomaly redne, až nás chodníček znenazdajky vypustí na rozľahlé strážovské lúky. V akomkoľvek ročnom období tu môžeme potešiť oči nepreberným množstvo všakovakej kveteny. Väčšinou vápnomilnej, ako sú soldanelky, orchidey, prilbice či veternice. Obrovské byle zelených kýchavíc nás však neomylne upozorňujú, že sa tu kedysi statočne pásavalo, čím sa pôda okysličila. V neskorú jar sú tu zasa obrovské žltohlavy.

Vydáme sa hore lúkou a po pár minútach zastaneme na končiari Strážova. Ak je obloha vymetená, alebo sme tu cez zimu v čase inverzie, máme k dispozícii úžasnú panorámu. Smerom na sever leží hlboko pod nami Zliechov. A nad ním kopčeky a kopčeky, z ktorých sa vyníma Vršatec, Ostrá Malenica či Maníny so Súľovkami. Na západe zasa Vápeč a Inovec. Smerom k juhu výhľad zakrýva riedky bučinový porast. Zato smerom na východ je pohľad najimpozantnejší. Dominuje Veľký Choč, Kľak a masív Prašivej v Nízkych Tatrách.

Nabažiac sa pohľadom, môžeme zbehnúť pod vrcholové bralo, kde sa skrýva malá jaskyňa. Bohužiaľ bez výzdoby. Okolité skalné steny pokrýva množstvo vzácnej flóry – od poniklecov cez prvosienky holé až po astry a klinčeky.

Z vrcholu sa vrátime spať na lúku k rázcestníku, kde sa začína zelená značka. Spolu s červenými značkami prejdeme krížom lúčnym chodníkom a vnoríme sa do hlbokého bukového lesa - domova macka ušatého. Na najbližšom rázcestí nás opustí červená značka vedúca do Čičmian. My budeme pokračovať po hrebeni za zelenou. Klesanie sa postupne zmierni, až sa skončí na úpätí Čierneho vrchu. Tu musíme opäť vynaložiť trochu úsilia na krátky výstup. Tento vrchol poskytuje už len obmedzené výhľady do okolia, takže môžeme bez prestávky hlboko klesnúť dolu svahom. Hrebienok sa ešte zo dva-tri razy zavlní cez Vrábľovú, až nás privedie do sedla Samostriel.

Odtiaľto údajne kedysi neznámi obrancovania zhadzovali skaly na neznámych útočníkov schovaných za stromami a neznámi obrancovia si mysleli, že hora strieľa sama.

V sedle odbočíme vľavo a po žlto značenej ceste zídeme do doliny zvanej Jamy alebo Býky. Tu začína asfaltová cesta, ktorou sa dostaneme späť najprv k rázcestiu Pod Hrádkom a po chvíli ku križovatke pod Priedhorím. Nevrátime sa však do Priedhoria, ale odbočíme doľava za zelenými značkami do Radotínskej doliny. Mierne klesajúc prejdeme okolo bývalého mlyna a pokračujeme až k zúženiu doliny. V tiesňave sa nachádza celý rad zaujímavých stavieb. Sú to zachytené pramene, z ktorých ide pitná voda až do Považskej Bystrice. Úžina skončí pri osade Riedka. Odbočíme doprava a poľnou cestou krátko vybehneme do osady Chmelisko. Z najvyššieho bodu cesty sa nám otvára zaujímavý výhľad do celého okolia Pružiny. Na severe dominuje ostré vysoké bralo Stráže.

Z Chmeliska už len po asfaltke do Pružiny na autobusovú zastávku.

Štátna prírodná rezervácia Strážov bola vyhlásená v roku 1981 a v roku 1994 bola prekategorizovaná na Národnú prírodnú rezerváciu. Predmetom ochrany je zachovanie lesných spoločenstiev, ojedinelých druhov rastlín a živočíchov, geomorfologických foriem a celkového krajinného rázu najvyšších polôh Strážovskej hornatiny.